Kritické myšlení, o.s.
Základní škola s RVJ, Bronzová 2027, 155 00 Praha 5 -- Lužiny

kritickemysleni@ecn.cz

255 797 547 (preferujte e-mail)

Dážďovka

Rozvoj kritického myslenia pro práci s náučným textom na hodine prírodopisu v 6. ročníku ZŠ

Danica Baranová

Ročník: šiesty
Tematický celok: Obrúčkavce
Téma: Dážďovka obyčajná
Informatívny ciež: Opísať stavbu tela a základné životné prejavy
Formatívny ciež: Prečo je dážďovka obyčajná životne dôležitá pre pôdu ?
Pomôcky: plastelína, handrový model dážďovky
Forma práce: práca vo dvojiciach, skupinová práca /kooperatívne učenie/, samostatná práca s textom
Metódy: brainstorming, práca s textom /INSERT/

POSTUP:

Úvodná časť

• organizačná časť hodiny, kontrola domácej úlohy
• oboznámenie žiakov s ciežom vyučovacej hodiny

I/ EVOKÁCIA 

 Príbeh o krtkovi a dážďovke

 (model handrovej dážďovky)

Ráno, keď sa krtko Jožko zobudil, strašne mu škŕkalo v brušku. Zásoby jedla sa mu minuli a tak sa vybral na lov. Bol vežmi hladný. Rád by si pochutnal na vykŕmenej dážďovke. Už sa mu slinky zbiehali v ústach. Len, ako rýchlo ju nájsť . Lezie, lezie a tu zacíti, že niečo pred ním lezie tiež. Bola to tučnučká dážďovka, ktorú už predtým poznal. Volala sa Božka. Potešil sa, že bude mať také výdatné raňajky.

Jožko jej vraví: “Postoj Božka, nech Ťa zjem, lebo som strašne hladný!”

Božka sa nažakala a začala Jožka prosiť: “Jožko, prečo chceš zjesť práve mňa? Zabudol si, že sme kamaráti? Prosím Ťa, nájdi si niečo iné pod zub, kamaráti si predsa pomáhajú a nejedia sa!”

• koniec tohto príbehu si vymyslia žiaci sami v závere vyučovacej hodiny

 Individuálna práca žiakov:

• zápis poznatkov na papier o dážďovke obyčajnej – brainstorming - žiaci zapisujú, čo vedia alebo si myslia, že vedia.

 Skupinová práca žiakov:

• zápis informácií na tabužu do pripravenej tabužky, roztriedenie informácií:
• žiaci píšu poznatky o dážďovke bielou kriedou / v tabužke je to zvýraznené tučným písmom /

II/ UVEDOMENIE SI VÝZNAMU

• rozdanie výkladového textu žiakom o dážďovke obyčajnej:
• žiaci samostatne čítajú a značia text pomocou metódy interaktívneho záznamového systému pri čítaní – INSERT

 Používané značky:

•  v znak potvrdzuje informáciu, o ktorej žiak už vedel
•  - znak potvrdzuje informáciu, ktorá je v nesúlade s poznaním žiakov
•  + znak naznačuje, že sa žiak dozvedel novú informáciu
•  ? znak naznačuje, že daná informácia je pre neho nie úplne jasná a chcel by o nej vedieť viac

Dážďovka obyčajná

(náučný text)

Najznámejšími druhmi červov sú prirodzene dážďovky, ktorých žije na Slovensku niekožko druhov. Žijú vo vlhkej, kyprej pôde. Patria do kmeňa obrúčkavcov. Ich telo sa skladá z článkov, na ktorých sú štetiny, ktoré umožňujú pohyb. Pod zemou sa okrem štetín pohybujú predlžovaním a skracovaním tela, kým na povrchu sa vlnia zboka na bok, podobne ako had.Dážďovky pre pôdu v ktorej žijú, sú životne dôležité, lebo ju prevzdušňujú, odvodňujú a vťahujú do nej množstvo organickej hmoty z povrchu. Na l ha pôdy žije v priemere 7,5 milióna dážďoviek. Chodbičky, ktoré dážďovka obyčajná robí sú spevnené slizom. Telo dážďovky je zložené z troch vrstiev buniek. Vonkajšia vrstva tvorí pokožku a svaly, vnútorná črevo a stredná vrstva ohraničuje dutinu vnútri tela. Dážďovka dýcha celým povrchom tela. Na začiatku tela má ústny otvor, potom tráviacu rúru a na konci tela má análny otvor. Živí sa zahnívajúcimi čiastočkami rastlín, ktoré prijíma spolu s pôdou. Nestrávené zvyšky potravy potom vychádzajú z tela von, ktorými obohacuje pôdu o ústrojné látky. Tak pomáha pri tvorbe humusu. Škodlivé látky z tela odstraňuje vylučovacími ústrojmi, ktoré sa podobajú na lieviky.

Dážďovka má v prednej časti tela väčšie nervové uzliny a na brušnej strane v každom článku ešte 2 menšie uzliny. Tie sú navzájom pospájané. Celá sústava sa podobá rebríčku, a preto sa volá rebríčková nervová sústava. Krv prúdi v hlavných cievach, ktoré sú na chrbtovej a brušnej strane pospájané vlásočnicami. Je to zatvorená cievna sústava.

Dážďovky vychádzajú na povrch najmä keď sa pária. Ak pocítia chvenie alebo dotyk, rýchlo sa stiahnu do svojich úkrytov. Každý jedinec dážďovky je obojpohlavný (hermafrodit), čo znamená, že má samčie a samičie pohlavné orgány a môže teda tvoriť vajíčka a spermie. Vajíčka sa uvožňujú pri opasku. Pri párení si partneri navzájom vymieňajú spermie.

III/ REFLEXIA 

• žiaci uvažujú nad prečítaným textom v skupinách a hodnotia, čo nové sa dozvedeli z textu,
• dopĺňajú nové poznatky o dážďovke do tabužky na tabuli žltou kriedou /v tabužke sú nové poznatky zaznačené netučným písmom /
• žiaci spoločne dotvoria záver príbehu O krtkovi a dážďovke, ktorý bol prečítaný v úvode hodiny.

“Dobre Božka, ale keď ja som strašne hladný, poraď mi teda, čo si mám dať v rýchlosti po zub?

“Božka sa zamyslí a povie: “Poď za mnou. Cestou, ako som liezla našla som  larvu chrústa a schovala som si ju pod korienky. Rada Ti ju dám, ja som už jednu dnes zjedla, to mi na dnes stačí”. Jožko sa poďakoval a sžúbil, že si už zúbky na Božku nikdy brúsiť nebude, veď sú predsa kamaráti spod zeme.

• závere vyučovacej hodiny žiaci samostatne vymodelujú dážďovku a krtka z  plastelíny
• dramatizácia príbehu (2 žiaci ako krtko Jožko a dážďovka Božka),
• zadanie domácej úlohy: - nasledujúca vyučovacia hodina bola venovaná praktickému cvičeniu – pozorovanie vonkajšej stavby tela dažďovky
• žiaci dostali za úlohu priniesť živú dážďovku a boli upozornení, že po skončení praktického cvičenia sa dážďovky vrátia do prírody.

Poznatky z vyučovacej hodiny

Žiaci pracovali zanietene, „lovili v pamäti”, nakožko téma o dážďovke nebola pre nich neznámou. O dážďovke už počuli na hodine prírodovedy v 4. ročníku, stretli sa s ňou pri praktickej práci na školskom pozemku, doma a podobne.

Pri písaní informácií na tabužu sa „pretekali” v tom, kto vie viac a urobí zápis na tabužu. Zaujímavé bolo poznanie, že boli aktívni aj rómski žiaci.

V triede prebehla aktívna diskusia. Chlapci a dievčatá formulovali vlastné otázky a ich vyjadrovacie schopnosti na žiakov šiesteho ročníka boli na výbornej úrovni. Myslíme si, že daná vyučovacia hodina splnila svoj ciež, nakožko podporila u žiakov aj kritické myslenie.

Príbeh o krtkovi a dážďovke ich tak zaujal, že po dokončení príbehu následná dramatizácia bola taká spontánna, že sa tešili na ďalšiu vyučovaciu hodinu.

V závere vyučovacej hodiny sa žiačka Zlatica Tarbajová spýtala: „Pani učitežka, aj na budúcich hodinách budeme pracovať v skupinách a spoločne riešiť danú úlohu?” Vzápätí za danou otázkou aj druhí žiaci dodali, že hodina bola zaujímavejšia a pochopili ju už na vyučovacej hodine.

Otázky, ktoré boli položené vyučujúcemu v rámci textu:

1. Vysvetlite mi prosím, neviem si predstaviť, aká je to plocha 1 ha?
2. Ako prebieha párenie dážďoviek?
3. Ako vyzerá rebríčková nervová sústava?
4. Má dážďovka regeneračnú schopnosť, ako napr. nezmar hnedý?
5. Čo sa stane s dážďovkou, ak ju omylom presekneme pri rýžovaní záhrady za opaskom, tesne pri análnom otvore, prípadne pred opaskom?

LITERATÚRA:

• Parker, S.: O prírode trochu inak. Bratislava, Mladé letá 1996.
• Lambert, M.: Stručná detská encyklopédia prírody. Bratislava, INA 1996.
• Steele, J. L. - Meredith, K. S. - Temple, Ch.: Rámec pre kritické myslenie vo vyučovaní. Pripravené pre Projekt Orava a projekt Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu. Príručka I. Bratislava 1998. 8s.

Autorka je učitelkou na základní škole ve Spišském Podhradí.